Lectio divina úryvku z Knihy Genezis pod názvom SPRAVODLIVOSŤ – Noe, vzor spravodlivosti (Gn 6, 9-21) z cyklu K svojej viere pripojili čnosť.

Prinášame plný text a audio záznam z Lectio divina, ktoré odznelo v Katedrále sv. Martina 8. januára 2020.

Zvukový záznam predneseného Lectio divina:

Prevzatie zvukového záznamu: mp3 (50.7MB, 160kbps)

Textu Lectio divina na webových stránkach Bratislavského arcibiskupstva bude ešte doplnený...

Modlitba

Svätý Otče, skrze Ježiša Krista, tvojho Syna, Slovo života, ktoré sa pre nás stalo telom, zošli na nás svojho Ducha Svätého; nech otvorí naše uši, aby sme pozorne počúvali slovám Písma a nech osvieti naše mysle, aby sme ich chápali do hĺbky. Učiň vnímavými naše srdcia, aby sme s radosťou prijali tvoju vôľu a pomáhaj nám vydávať o nej svedectvo v živote. Amen.

Uvedenie do stretnutia

Uvažujeme a modlíme sa na základe textov Svätého písma, ktoré nám hovoria o čnostiach, teda o duchovných schopnostiach človeka, ktorými človek usmerňuje svoje činy na dobro, vládne nad vášňami, prekonáva prekážky mravného života, slúži druhým dobrým príkladom pre mravný život a riadi svoje správanie podľa rozumu a viery, čiže uskutočňuje vysoký stupeň ľudskosti.

Najprv sme uvažovali nad nadprirodzenými čnosťami a teraz sme sa už dostali k štyrom základným prirodzeným čnostiam, čiže múdrosti, spravodlivosti, mravnej sile a miernosti. Pripomenuli sme si, že tieto základné čnosti nazývame v našej tradícii aj kardinálnými (od cardo, čiže pánt, os, hlavný bod), lebo na týchto štyroch čnostiach sú potom akoby „zavesené“, alebo upevnené všetky ostatné čnosti.

Dnes chceme rozmýšľať a modliť sa na základe textu Svätého písma, ktorý hovorí o čnosti spravodlivosti.

Obrátime našu pozornosť k úryvku z prvej knihy Svätého Písma, z knihy Genezis a zahĺbime sa do textu zo 6. kapitoly, ktorá hovorí o patriarchovi Noemovi a jeho pozornosti a poslušnosti voči Bohu.

Lectio

Gn 6, 9-21

⁹ Toto je Noemova história: Noe bol najspravodlivejší a najbezúhonnejší muž medzi svojimi súčasníkmi. Noe viedol bohumilý život. ¹⁰ Noemovi sa narodili traja synovia: Sem Cham a Jafet.
¹¹ Zem však bola skazená pred Bohom, zem bola plná nerestí. ¹² I videl Boh, že zem je veľmi skazená, lebo všetko ľudstvo blúdilo na svojej ceste.
¹³ Tu povedal Boh Noemovi: "Predo mnou nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem je preplnená ich neprávosťou a ja ich zničím aj so zemou. ¹⁴ Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady a zvnútra i zvonka ho vymaž smolou! ¹⁵ A postav ho takto: tristo lakťov bude jeho dĺžka, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. ¹⁶ Na korábe sprav aj otvor na jeden lakeť, urob ho hore dookola! Aj dvere daj na bok korába a urob spodné, stredné a vrchné poschodie. ¹⁷ Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som zničil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom. Všetko, čo je na zemi, zahynie.
¹⁸ S tebou však uzavriem zmluvu: do korába vojdeš ty i tvoji synovia, tvoja žena aj ženy tvojich synov s tebou. ¹⁹ A z každého druhu živočíchov vezmeš do korába po jednom páre, aby sa s tebou zachovali nažive, teda samca i samicu. ²⁰ Zo všetkých vtákov podľa svojho druhu, z dobytka podľa svojho druhu a z plazov podľa svojho druhu vojdú po dvoch do korába s tebou, aby mohli žiť. ²¹ Ty však naber z každého jedla, čo sa jedáva, a vezmi so sebou! To bude tebe aj im za pokrm."
²² A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh.

Kontext úryvku

Noe je najvýznamnejšia osobnosť, patriarcha, po Adamovi a pred Abrahámom, o ktorom sa píše v prvých kapitolách knihy Genezis. Podľa posolstva prvej knihy Svätého písma bolo desať generácií od Adama po Noema a desať generácií od Noema po Abraháma. Meno Noe môže pochádzať z hebrejského slova niham, ktoré znamená posila alebo potecha. A tak meno Noe sa dá preložiť ako potešiteľ.

V našom úryvku sme počuli, že Noe bol najspravodlivejší a najbezúhonejší muž medzi svojimi súčasníkmi a viedol bohumilý život.

Spravodlivý muž (6,9) je vo Svätom Písme ten, kto žije spravodlivo a podľa práva. Právo predstavuje Boží poriadok, vložený do sveta pri stvorení a konkrétne potom vyjadrený v Zákone, čiže v Desatore, ktoré Izrael dostal na Sinaji.

Vo Svätom písme Starého zákona sa s veľkou opatrnosťou hovorí o dokonalosti niektorého stvorenia, lebo chce vyhradiť pojem dokonalosti a aj plnej spravodlivosti Bohu. Predsa však, keď sa vyjadrenie o spravodlivosti vzhľadom k človeku používa, chápe sa tak, ako to vyjadril prorok Ezechiel, keď do Božích úst vložil nasledovné slová: „Ak bude niekto spravodlivý, bude konať spravodlivo a podľa práva: na vrchoch nebude jesť a oči si nepozdvihne k modlám Izraelovho domu, manželku svojho blížneho nepoškvrní a k nečistej žene sa nepriblíži, nikoho nezarmucuje, dlžníkovi vráti záloh, cudzí majetok si neprisvojí, zo svojho chleba dá hladnému a nahého zaodeje rúchom, nepožičiava na úžeru a neberie viac, od zločinu si odťahuje ruku a spravodlivo rozsudzuje medzi stránkami, chodí podľa mojich prikázaní a zachováva moje rozsudky, takže koná správne: ten je spravodlivý, žiť, áno žiť bude, hovorí Pán, Boh.“ (Ez 18,5-9).

V Starom zákone sú okrem Noema osobitne označení ako spravodliví aj Abrahám (17,1), Jakub - Izrael (Dt 18,3) a Jób (Jób 1,1). Spojenie „viedol bohumilý život“ vyjadruje život v zhode s Božou vôľou v tesnom prepojení s Bohom.

V Starom zákone sú okrem Noema osobitne označení ako spravodliví aj Abrahám (17,1), Jakub - Izrael (Dt 18,3) a Jób (Jób 1,1). Spojenie „viedol bohumilý život“ vyjadruje život v zhode s Božou vôľou v tesnom prepojení s Bohom.

Zem však bola pred Bohom skazená.

Oznámenie potopy sa odohráva na pozadí prvého rozprávania o stvorení sveta. No oproti konštatovaniu, ktoré nachádzame v opise stvorenia sveta, že všetko bolo veľmi dobré, tu stojí tvrdenie, že zem bola skazená a plná násilia. Rovnako prvotné zaplnenie zeme živými tvormi je v ostrom protiklade s jej zaplnením násilím. Slovo násilie je v Starom zákone opakovane používané na vyjadrenie hriechu. Slovom násilie označuje nerešpektovanie Zákona, svojvoľné utláčanie, zneužívanie moci, neľudskosť, čo sa protiví dôstojnosti človeka, dehumanizuje ho, odľudšťuje ho. (porov. napr. Am 6,1-3).

V Knihe Genezis sa pomenúva hriech ľudstva, ktorý pozostáva v tom, že človek povstáva proti človeku. Následkom je zruinovanie, vyprázdnenie nielen vzťahov medzi ľuďmi, ale skaza celého sveta.

Boh videl.

Autor nás necháva hľadieť na svet Božími očami a z tohto pohľadu sa svet javí ako plný zloby, to znamená, že namiesto rozmnožovania sa ľudí, rozmnožuje sa zlo.

Tu povedal Boh Noemovi.

Boh sa prihovára Noemovi. Boh vo svojej reči opisuje Noemovi situáciu na zemi. Tá sa ľudským násilím a zlobou premenila na chaos - opak poriadku, opísaného v textoch o stvorení sveta. Tak ako urobil Boh koniec chaosu pred stvorením sveta, aj tomuto neporiadku chce Boh urobiť koniec. Zároveň sa však rozhodne zachrániť život, z ktorého by mohol vzísť nový začiatok.

Predo mnou nastal koniec všetkému.

Slovo koniec je ďalším zvratom typickým pre súdny výrok o treste (Ez 7,ln; Am 8,2). Znamená to, že sa uzatvára čas jestvovania, v neskorších vyjadreniach Svätého písma sa bude používať ako koniec časov, ako koniec sveta (porov. Dan 8,17).

Boh nariaďuje Noemovi postaviť koráb. Slovo koráb je kľúčovým slovom rozprávania. Dokladá to aj jeho sedemnásobné opakovanie v texte. Okrem rozprávania o potope sa to isté hebrejské slovo vyskytuje len v Knihe Exodus (Ex 2,3-5), kde označuje kôš, v ktorom vylovili Mojžiša z nílskych vôd.

Urob si koráb z cyprusového dreva.

Cyprusové drevo je charakterizované ako živičnaté drevo, používané na stavbu lodí. Zároveň je požadované, aby bol koráb zvnútra i zvonka vymazaný smolou.

Tristo lakťov mala byť dĺžka korábu, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. Miery v Izraeli zodpovedali ľudskému telu. Lakeť bola dĺžka od vrcholu lakťa až po koniec ukazováka, existovali dlhé a krátke lakte. Štandardný lakeť bol krátky a meral 44,4 cm. Tak by rozmery archy boli: dĺžka 133,22 m, šírka 22,20 m a výška 13,20 m.

Opis konštrukcie korábu nemožno pokladať za úplný, nepostačuje ani len na približné vyhotovenie plavidla. Postačuje však na vytvorenie predstavy obrovského štvorhranného domu so strechou a mnohými komôrkami. Neúplný plán pre postavenie korábu poukazuje na jeho symbolickú hodnotu. Je to miesto Božej záchrany ľudí. Je zaujímavé si uvedomiť, že koráb sa mierami aj tvarom zjavne ponáša na svätostánok neskoršieho Jeruzalemského chrámu, tak ako je opísaný v 26. kapitole knihy Exodux.

Urob spodné, stredné a vrchné poschodie.

Trojposchodové vyhotovenie korábu ako aj pojatie živočíchov, ktoré majú ostať pri živote, pripomína trojaký životný priestor stvorený na počiatku: vody pre všetko, čo sa v nich hmýri, zem pre pozemské živočíchy a oblohu pre vtáctvo.

Privediem na zem vody potopy, aby som zničil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom. Všetko, čo je na zemi, zahynie.

Aj tento výrok poukazuje na protiklad: Boh, tvorca života, môže život vziať späť. Zničenie všetkého živého pod nebom a zhynutie všetkého na zemi je spôsob vyjadrenia, ktoré spomína v tomto prípade dve protikladné zložky, nebo a zem, aby sa vystihol celok, ktorý ohraničujú. Táto poetická figúra naznačuje úplnosť zničenia celého vytvoreného životného priestoru.

S tebou však uzavriem zmluvu.

V tomto verši sa po prvýkrát vyskytuje slovo zmluva. Zmluva spočíva v príkaze adresovanom Noemovi. Tento má vstúpiť do korábu, čím si zachráni život. Zmluva na tomto mieste nie je ešte úplným zmluvným aktom. K samotnému zavŕšeniu uzatvorenia zmluvy (9,8-17) dochádza na základe zachovania zmluvného príkazu.

Do korába vojdeš ty i tvoji synovia, tvoja žena aj ženy tvojich synov s tebou.

Základnú spoločenskú jednotku, rodinu, tvoria vo Svätom Písme najmenej dve generácie: manželský pár s deťmi a aj s ich manželkami.

Príkaz zobrať po páre zo všetkého živého nepoukazuje na zvláštne Noemove schopnosti či na nadľudské vlastnosti pri zhromažďovaní živočíšneho sveta, úmysel rozprávaného pozostáva skôr v zdôraznení spoločného osudu človeka stvoreného živočíšstva. Tak ako pri stvorení človek a ostatné živočíchy stoja blízko seba, tak je tomu aj pri opisovaní skazy zeme a skazenosť človeka má priamy dopad na život ostatného živočíšneho sveta. Noemova poslušnosť voči Božiemu príkazu vziať zo všetkého na zemi po dvoch je aj záchranou živočíšneho sveta (porov. Rim 8,21). Rovnako je tu obsiahnutá aj myšlienka spoločenstva ľudí, živočíchov a rastlinstva.

A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh.

Krátke konštatovanie opisuje Noemov postoj k Božiemu príkazu. Noe poslušne vykonáva všetko, čo mu Boh prikázal. Presne tak, ako to neskôr urobia Abrahám, Mojžiš a Jozue (Ex 40,16; Nm 17,11; Joz 11,15). Urobiť prikázané je v biblickej právnej terminológii zaužívané slovné spojenie pre správny postoj k Božiemu zákonu. Preto aj Noe môže byť označený ako spravodlivý, uvedomuje si Božie jestvovanie, uvedomuje si svoju osobnú zodpovednosť pred Bohom, počúva Božie podnety, presne ich plní a to robí spravodlivým a bohumilým, a preto ho Boh zachraňuje.

Meditatio

Príbeh o potope sveta patrí ku starobylej kultúrnej tradícii veľmi rozšírenej na Blízkom východe, ktorá pramení pravdepodobne z povodní v Mezopotámii, v oblasti medzi riekami Tigris a Eufrat. Biblická tradícia vo svetle monoteistickej viery vybrala určité materiály z toho ľudového dedičstva a postavila na nich mravné a náboženské poučenie. Autor posväteného textu knihy Genesis, inšpirovaný Božím Duchom, vysvetľuje potopu v náboženskom zmysle.

Čo sa predtým pripisovalo rozmarom žiarlivých bohov, teraz sa ukazuje ako spravodlivý čin jedného Boha; ustupuje idea pohromy a namiesto nej vystupuje do popredia idea očistenia vzhľadom na spásu, ktorú predstavuje zachraňujúci koráb; nad chaotické prírodné živly vystupuje Boží súd, ktorý zasahuje hriešnika a zo spravodlivého človeka dáva vyklíčiť novému ľudstvu. Noemov príbeh prestáva byť náhodnou epizódou; on obsahuje a symbolizuje celé dejiny Izraela, ba samé dejiny ľudstva. Byť spravodlivým pred Bohom, žiť bohumilým životom znamená život, prináša záchranu. Odvrat od Boha prináša smrť.

Vo Svätom Písme Starého zákona proroci a učitelia múdrosti viacerým spôsobmi zdôrazňovali príkladnú hodnotu Noemových čŕt. Noe je predstavený ako svedok osobnej zodpovednosti človeka pred Pánom Bohom, pred Božím súdom (Ez 14, 14). Zároveň Božia zmluva s Noemom zostáva zárukou milosrdnej Božej trpezlivosti (Iz 54, 9n). A napriek občasným Božím súdom bude vždy nejaký zvyšok ušetrený, aby zaistil pokračovanie zámeru spásy. Noe je typom tohto zvyšku (Sir 44, 17), ktorý je tvorený spravodlivým ľudom a napokon bude reprezentovaný iba osobou Mesiáša.

Spravodlivý Mesiáš zachráni svet ako kedysi Noe v čase potopy, ako je to vyjadrené v Knihe múdrosti: „Keď [...] prišla na zem potopa, zas to bola múdrosť, ktorá prinášala záchranu“ (Múdr 10,4) „nádej sveta vyhľadala útočište na plti, a tak rukou tvojou riadená zanechala svetu pre nový rod semeno.“ (Múd 14, 6).

V Novom zákone je Noe podľa evanjelia vzorom bedlivosti; v protiklade k bezstarostným súčasníkom on žil vo vedomí zodpovednosti pre Bohom a očakávaní Božieho súdu. Evanjelista svätý Matúš zaznamenal slová Pána Ježiša: „Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. [...] Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. [...] Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ (Mt 24,37-39.42.44)

List Hebrejom predstavuje Noema ešte jasnejšie ako svedka viery: „S vierou prijal Noe pokyn o tom, čo ešte nebolo vidieť, a s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny; ňou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery.“ (Hebr 11, 7).

Noe, hrdina potopy, sa javí ako spravodlivý v najvyššom zmysle slova. V dôsledku svojej spravodlivosti uniká zo záhuby odsúdeného sveta a zmieruje s Bohom zem a jej obyvateľov.

Podľa Katechizmu katolíckej Cirkvi je „spravodlivosť morálna čnosť, ktorá spočíva v stálej a pevnej vôli dať Bohu a blížnemu to, čo im patrí. Spravodlivosť voči Bohu sa volá „čnosť nábožnosti“ (virtus religionis). Spravodlivosť voči ľuďom robí človeka schopným, aby rešpektoval práva každého a vnášal do ľudských vzťahov súlad, ktorý podporuje primeraný postoj (aequitas) voči ľuďom a voči spoločnému dobru. Spravodlivý človek, o ktorom sa často zmieňuje Sväté písmo, sa vyznačuje stálou priamosťou svojho myslenia a správnosťou svojho správania voči blížnemu.“ (KKC 1807)

V posolstve knihy Genezis o spravodlivom Noemovi sa píše, že „zem je veľmi skazená, lebo všetko ľudstvo blúdilo na svojej ceste“ (Gen 6,12). Poukazuje sa na hriechy ľudí, tie pozostávali v odvrátení sa od Boha a pozostávali v tom, že človek bojoval proti človeku. Následkom týchto bojov je vyprázdnenie a zničenie nielen vzťahov medzi ľuďmi ale skaza celého sveta.

Všetci dobre vieme, ako kvalita našich vzájomných vzťahov súvisí s naším vzťahom s Bohom. Vo vzťahu k Bohu a aj vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi je veľmi potrebná a vlastne nevyhnutná aj spravodlivosť v zmysle Svätého písma.

V tejto súvislosti je cenné všimnúť si duchovné rady, ktoré poskytuje svätý František Saleský, poskytuje Filotey:

Spravodlivosť a rozumnosť oproti blížnym.

Rozum nás robí ľuďmi a predsa je dosť ťažké nájsť rozumného človeka. To preto, lebo sebaláska často prekáža pokojnému a správnemu použitiu rozumu, ba často nabáda k nerozumnému mysleniu a konaniu bez toho, aby to sama spozorovala. Takto sa v každodennom živote rodia tisíceré malé, ale nebezpečné nespravodlivosti a nerozumnosti oproti blížnemu, ktoré si ľudia často ani nevšimnú. Nakoľko ich býva mnoho a často sa opakujú, spôsobujú v dušiach veľa škody. V krátkosti ti chcem spomenúť aspoň niektoré.

Blížnemu zazlievame často maličkosti, ale sebe samým by sme chceli ospravedlniť aj najväčšie chyby. Chceli by sme draho predať a lacno kúpiť. S druhým by sme radi zachádzali prísno podľa litery zákona a sebe žiadame miernosť a ohľady. Chceli by sme, aby naše slová každý prijal s porozumením, my sme však citliví a na všetko sa urážame. Chceme zveľadiť vlastný majetok, nárokujeme si, aby nám sused ochotne predal zo svojho majetku. Keď tak neurobí, máme mu to za zle a hneváme sa. Či nemá väčší dôvod k hnevu sused za to, že ho obťažujeme?

Keď si niektorú zbožnosť a cvičenie zamilujeme, ľahko odsúdime všetko iné a ohovárame, čo nám nie je pochuti. Ak niektorý náš podriadený nemá príjemnú, milú tvár, alebo nám je nepríjemný, nič sa nám nepáči, čokoľvek by urobil. Hoci sa usiluje všetko dobre urobiť, predsa ho trápime a prenasledujeme. Ak je však niekto milej tvári a zaliečavej povahy, vždy ho vieme ospravedlniť a zastať, čokoľvek by urobil. Sú na svete dobré, statočné deti, na ktoré rodičia ani len pozrieť nechcú, lebo majú nejakú telesnú chybu. Sú zas telesne krásne, ale mravne zlé a skazené deti, ktoré sú miláčikmi svojich rodičov len preto, lebo sú krásne a urastené, lebo ich ľudia pre telesnú krásu obdivujú a chvália. Často sme láskavejší voči bohatému, ktorý je lepšie oblečený, ako voči chudobnému, ktorý vo svojom vnútri môže byť statočnejším človekom. Veď chudobný je tak isto človekom ako bohatý. Keď ide o naše právo a nároky, vieme byť spravodliví až do najmenších podrobností, od iných však žiadame, aby boli voči nám zhovievaví a ohľaduplní. Často sa ponosujeme na iných, ale na nás sa nikto nesmie ponosovať. Ak sme niekomu dobre urobili, pokladáme to za veľkú vec, ale čo iní urobili nám, to je v našich očiach málo alebo nič. Skrátka, my ľudia sme veľmi čudné stvorenia. Robíme, ako by sme mali dve celkom rozdielne srdcia. Jedno dobrotivé, ľudské srdce pre seba, druhé prísne, tvrdé a nemilosrdné pre iných. Vážime dvojakým závažím. Čo možno najťažším ku svojmu dobru a čo možno najľahším k dobru blížnych. Dvojakou váhou vážiť: ľahkou, keď treba dávať, ťažkou, keď treba brať — to je ošklivosť v očiach Božích.

Všetky spomenuté nespravodlivosti voči blížnemu sú iste malé a nie sme povinní náhradou škody za ne, kým máme na mysli požiadavku prísnej spravodlivosti. Predsa však sa máme aj v tomto polepšiť. Nespravodlivosti a nerozumnosti rania rozum a lásku a napokon sú len klamstvom. Nemôže byť na škodu, keď sme láskaví a ohľaduplní, keď myslíme a konáme spravodlivo a rozumne.

Drahá Filotea, buď statočná a spravodlivá vo všetkom, čo podnikáš. Ak sa vžiješ do postavenia blížneho, tvoje konanie bude spravodlivé. Pri kupovaní si predstav, že si predavačom, a pri predávaní, že si kupcom; potom budeš vždy spravodlivá. Skúmaj sa, či tak zmýšľaš, cítiš a zachádzaš s blížnym, ako chceš, aby iní s tebou zachádzali. To jediné je dobré a rozumné.

Cisárovi Trajanovi raz vyčítali jeho priatelia, že uponížil cisársky majestát tým, že ľahko pripustil ktoréhokoľvek poddaného k sebe. On na to povedal: «Či nemám byť voči svojim poddaným takým cisárom, akého by som si želal, keby som ja sám bol poddaným?»

(Sv. František Saleský, Filotea, 3. časť, 26. kapitola)

Oratio

Pane, aj my, každý z nás, túžime, aby sme podľa obrazu spravodlivého Noema žili „spravodlivo a bohumilo“ (porov. Gen 6,9). Chceme o to prosiť prostredníctvom vznešenej modlitby žalmu 37:

¹ Dávidov žalm. Nerozhorčuj sa nad ničomníkmi a nežiarli na tých, čo pášu neprávosť.

² Veď oni uschnú rýchlo ako tráva a zvädnú ako zelená bylina. ³ Ale spoľahni sa na Pána a dobre rob a budeš bývať v svojej krajine a tešiť sa z bezpečia.


⁴ Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.
⁵ Pánovi zver svoje cesty a jemu dôveruj, on sa už postará.
⁶ Tvoju spravodlivosť vyvedie na povrch ako svetlo a tvoje právo ako poludňajší jas.
⁷ Odovzdaj sa Pánovi a dúfaj v neho; nepretekaj sa s tým, čo kráča od úspechu k úspechu, s človekom, čo strojí úklady.
⁸ Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému.

⁹ Všetci ničomníci budú zničení, lež tí, čo dúfajú v Pána, stanú sa dedičmi zeme. ¹⁰ Ešte chvíľku a už nebude hriešnika; budeš hľadať jeho miesto, a nenájdeš. ¹¹ Tichí však zdedia zem a budú žiť v šťastí a pokoji. ¹² Hriešnik snuje nástrahy spravodlivému a škrípe proti nemu zubami. ¹³ Ale Pán sa mu smeje, lebo už vidí, ako sa blíži jeho deň. ¹⁴ Hriešnici tasia meč a napínajú luk, chcú zraziť bedára i chudáka a zavraždiť tých, čo kráčajú po správnej ceste. ¹⁵ Lenže ten meč vnikne do ich vlastného srdca a ten luk sa im doláme.

¹⁶ Lepšie to málo, čo má spravodlivý, než veľké bohatstvá hriešnikov.
¹⁷ Veď ramená hriešnikov budú polámané, no spravodlivých posilňuje Pán.

¹⁸ O život bezúhonných sa stará Pán a ich dedičstvo trvá naveky. ¹⁹ V nešťastí zahanbení nebudú a v čase hladu budú nasýtení. ²⁰ Ale hriešnici, tí zahynú, nepriatelia Pána, tí sa pominú ako nádhera lúk a stratia sa ako dym. ²¹ Hriešnik si požičiava, a nevracia, lež spravodlivý má súcit a rozdáva. ²² Tí, ktorým žehná Pán, budú dedičmi zeme a tí, ktorým zlorečí, zahynú. ²³ Pán upevňuje kroky človeka a sprevádza ho na ceste. ²⁴ Ak padne, neostane ležať, veď Pán ho drží za ruku.

²⁵ Bol som mladík, teraz som starec, a nevidel som spravodlivého, že by bol opustený, ani jeho deti žobrať o chlieb.
²⁶ Pretože sa ustavične zľutúva a požičiava, na jeho potomstve požehnanie spočinie.
²⁷ Vyhýbaj zlu a dobre rob a budeš mať domov naveky.
²⁸ Lebo Pán miluje spravodlivosť a neopúšťa svojich svätých. Nespravodlivci navždy vyhynú a pokolenie bezbožných bude zničené.
²⁹ Lež spravodliví zdedia zem, budú ju obývať na veky vekov.
³⁰ Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť a jeho jazyk hovorí, čo je správne.
³¹ V jeho srdci je zákon Boží a jeho kroky nezakolíšu.

³² Hriešnik striehne na spravodlivého a usiluje sa ho usmrtiť; ³³ lenže Pán mu ho v rukách nenechá, nedá ho odsúdiť, keď bude súdený. ³⁴ Očakávaj Pána a jeho cesty sa pridŕžaj; on ťa povýši za dediča zeme a dožiješ sa záhuby hriešnikov. ³⁵ Videl som bezbožného, ako sa vyťahoval a vypínal sťa céder košatý; ³⁶ no sotva som prešiel, už ho tam nebolo, aj som ho hľadal, ale nenašiel. ³⁷ Všímaj si nevinného a pozoruj spravodlivého, lebo budúcnosť patrí pokojamilovným. ³⁸ Ale nespravodlivci všetci vyhynú a potomstvo bezbožných bude vyhubené.

³⁹ Spása spravodlivých prichádza od Pána, on je ich ochrancom v čase súženia.

⁴⁰ Pán im pomôže a oslobodí ich, vytrhne ich z rúk hriešnikov a zachráni ich, lebo sa spoliehajú na neho.

(Ž 37,1-40)

Contemplatio

„Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce.“

(Ž 37,4)

alebo

„Z úst spravodlivého zaznieva múdrosť a jeho jazyk hovorí, čo je správne.“

(Ž 37,30)